Online prostredie a sociálne siete

Digitálna éra so sebou priniesla široké spektrum technológií, ktoré nám rozličným spôsobom uľahčujú naše životy, ale ktoré na svoje fungovanie vyžadujú naše osobné údaje. Tie jednak zbierajú, ďalej s nimi pracujú a často ich posúvajú tretím stranám. Tieto aktivity majú dôsledky pre naše právo na súkromie. Strácame schopnosť informačného sebaurčenia - čiže kontrolu nad tým, kto a akými informáciami o našom živote disponuje.

Jednou z najkritickejších oblastí v tomto ohľade je online prostredie. V ňom vykonávame čoraz väčšie množstvo aktivít -  od komunikácie, nákupov, čerpania mediálnych správ až po hranie hier a pozeranie obľúbených seriálov. Bežnou súčasťou našich životov sa stalo aj vlastníctvo profilu na niektorej z mnohých sociálnych sietí. Na nich je hranica medzi online a off-line životom najtenšia a sú aj prostredím, kde dochádza k zvýšenému tlaku na naše súkromie. 

Sociálne siete sú internetové platformy, ktoré jednotlivcom umožňujú vytvárať verejné alebo čiastočne verejné profily a komunikovať a spájať sa na nich s ďalšími užívateľmi. Zoznamy kontaktov na sociálnych sieťach sú viditeľné, čo umožňuje ďalšie rozširovanie kontaktov. Vytvára sa určitá virtuálna komunita. Tá umožňuje interakcie, ktoré by v inom prípade pravdepodobne neprebehli. Príkladmi najpoužívanejších sociálnych sietí je Facebook, Youtube alebo LinkedIN, zo slovenských portálov napríklad Pokec.

Celosvetovo dnes využíva sociálne siete vyše 2,3 miliardy ľudí.[i] Každý deň sa pošle okolo 500 miliónov statusov – tzv. tweetov - na sociálnej sieti Twitter. Výskum GWI Social z roku 2016 ukázal, že celosvetovo má až 94 percent používateľov internetu profil na aspoň jednej sociálnej sieti. Ich služby využívajú za účelom komunikácie s priateľmi, čítania správ a vypĺňania svojho voľného času. Čo sa týka času stráveného na sociálnych sieťach, tak globálne priemerný užívateľ využíval v roku 2016 sociálne siete 1 hodinu a 58 minút. Medzi najvyužívanejšie platformy patria Facebook, YouTube, Facebook Messenger, Twitter a WhatsApp. V prípade mladých ľudí (vek 16-24) patria k populárnym aj platformy Snapchat, Tumblr, Vine a Instagram.[ii]

Na Slovensku má prístup na internet 81 percent domácností a 74 percent obyvateľstva ho využíva každý deň.[iii] Na sociálnej sieti Facebook majú vytvorený profil vyše dva milióny Slovákov a Sloveniek.[iv] Najväčšie percento užívateľov je medzi mladými ľuďmi (už v roku 2012 to bolo viac ako 90 percent) a s pribúdajúcim vekom ich počet klesá.[v] Tieto čísla vykazujú za posledné roky rastúci trend, tým pádom čoraz väčšie množstvo interakcií prebieha práve v online svete a digitálna stopa, ktorú zanechávame, sa zväčšuje.

Využívanie sociálnych sietí je jednoduché, relatívne lacné a technicky nenáročné. Vďaka sieťovému efektu – čiže čoraz viac narastajúcemu počtu užívateľov, ktorí následne priťahujú ďalších užívateľov – sa v posledných rokoch stali ešte atraktívnejšími. Ich využívanie je natoľko bežné, že ich nevyužívanie sa stalo spoločensky nevhodným a môže prispieť k vylúčeniu z určitých sociálnych kruhov – či už sú to priatelia, rôzne voľnočasové aktivity alebo školské študijné skupiny.

Kto má o naše informácie záujem?

Naše online návyky a neustále zvyšujúca sa frekvencia využívania sociálnych sietí vedú k tomu, že digitálna stopa sa neustále rozširuje. Tú je v určitých prípadoch ľahšie a v iných prípadoch je ju ťažšie nájsť. Napriek tomu majú o naše dáta v online priestore z rozličných dôvodov záujem viaceré skupiny – či už ide o súkromné spoločnosti, štátne orgány alebo ostatných jednotlivcov.

Súkromné spoločnosti

Primárnym cieľom každej súkromnej spoločnosti je zisk a je to aj prípad sociálnych sietí. Množstvo údajov, ktoré slobodne zanechávame sociálnym sieťam a ktoré našou aktivitou na nich vytvárame, vytvárajú ideálne podmienky pre ich využitie za účelom cieleného marketingu. Cielený marketing sa zameriava na špecifické skupiny súčasných, či budúcich zákazníkov. Tí sú rozdelení do segmentov na základe viacerých spoločných charakteristík, či je to vek, príjem, geografická poloha alebo voľnočasové záujmy.

Normal 
 0 
 
 
 
 
 false 
 false 
 false 
 
 EN-US 
 X-NONE 
 X-NONE 
 
  
  
  
  
  
  
  
  
  
 
 
  
  
  
  
  
  
  
  
  
  
  
  
    
  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
  
   
 
 /* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
	{mso-style-name:"Table Normal";
	mso-tstyle-rowband-size:0;
	mso-tstyle-colband-size:0;
	mso-style-noshow:yes;
	mso-style-priority:99;
	mso-style-parent:"";
	mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
	mso-para-margin-top:0cm;
	mso-para-margin-right:0cm;
	mso-para-margin-bottom:10.0pt;
	mso-para-margin-left:0cm;
	line-height:130%;
	mso-pagination:widow-orphan;
	font-size:12.0pt;
	font-family:Verdana;
	mso-ascii-font-family:Verdana;
	mso-ascii-theme-font:minor-latin;
	mso-hansi-font-family:Verdana;
	mso-hansi-theme-font:minor-latin;
	color:#5F5F5F;
	mso-themecolor:text2;
	mso-themetint:191;
	mso-fareast-language:JA;}
 
  Reklama na sociálnej sieti Facebook (zdroj: onlinemarketer.sk)

Reklama na sociálnej sieti Facebook (zdroj: onlinemarketer.sk)

Sociálna sieť Facebook vkladá reklamy priamo do “newsfeedu“ a takýto príspevok je označený ako sponzorovaný (viď obrázok 3). Pre svojich zákazníkov ponúka veľmi jednoduchý nástroj, ktorý im umožňuje zacieľovať a propagovať svoje príspevky. Cielenie kampaní umožňuje na základe demografických charakteristík, ale aj správania sa jednotlivých užívateľov, napr. podľa toho aké stránky cieľový recipient “lajkuje.“ Možnosť využívania sociálnych sietí je síce bezplatná, ale v skutočnosti za ne platíme svojimi osobnými údajmi a svojou digitálnou stopou, ktorú na nich vytvárame.

Využívaním sociálnej siete Facebook používateľ udeľuje svoj súhlas okrem iného aj na tieto podmienky súvisiace s reklamou a inými komerčnými službami: 

„1. Dovolíte nám používať vaše meno, profilovú fotografiu, obsah a informácie v spojitosti s komerčným, sponzorovaným alebo súvisiacim obsahom (napr. vašu obľúbenú značku), ktorý lokalita Facebook ponúka alebo rozširuje. Znamená to napríklad, že dovolíte spoločnosti alebo inému subjektu platiť nám za zobrazovanie vášho mena a/alebo profilovej fotografie s vaším obsahom alebo informáciami bez toho, aby vám za to bola poskytnutá akákoľvek odmena. Ak sú vaše informácie či obsah určené špecifickej cieľovej skupine, budeme pri ich použití rešpektovať vaše želanie.
2. Vaše informácie a obsah neposkytneme zadávateľom reklamy bez vášho súhlasu.
3. Musíte vziať do úvahy, že nie vždy rozlišujeme, ktoré služby a komunikácie sú platené.[i]

Obchodníci s dátami

O údaje užívateľov internetu nemajú záujem len konkrétne stránky, ktoré navštevujeme a kde sme registrovaní. Akákoľvek aktivita v prostredí internetu zanecháva určitú stopu. Uchovávanie tejto stopy sa deje predovšetkým pomocou tzv. cookies. Cookies sú jednoduché textové súbory, ktoré sú vytvorené navštívenou stránkou a uložené do počítača alebo iného zariadenia, ktoré je použité na prístup k danej stránke. Keď danú stránku navštívime opakovane, počítač zistí, či k nej existuje uložené cookie (to, ktoré už obsahuje názov daného webu) a odosiela informácie obsiahnuté v tomto cookie späť tejto stránke.

Stránka v takom prípade vie rozoznať, že sme ju už v minulosti navštívili, a v niektorých prípadoch špeciálne prispôsobuje obsah toho, čo sa objaví na obrazovke (napr. rozvrhnutie stránky, alebo radenia vyhľadávania kľúčových slov.) Niektoré cookies sú avšak vyspelejšie. Vedia identifikovať ďalšie informácie, ako napr. koľko času jednotlivec strávil na danej stránke, na aké odkazy klikal, čo mal pri poslednej návšteve v nákupnom košíku, atď. Možnosti sú takmer nekonečné. Vo všeobecnosti je teda úloha cookies prospešná, keďže uľahčujú používanie často navštevovaných stránok. Také online nakupovanie by bolo bez cookies oveľa komplikovanejšie.

Využívanie cookies webovými stránkami v rámci Európskej Únie vyžaduje predchádzajúci súhlas užívateľa. Táto povinnosť bola definovaná smernicou eSúkromie z roku 2002. Na Slovensku je táto praktika upravená v zákone o elektronických komunikáciách z roku 2011. V praxi to znamená, že pre používanie cookies alebo podobných technológií má prevádzkovateľ webových stránok informovať užívateľa o ich používaní a získať jeho súhlas. Najčastejšou formou využívanou na webstránkach je zobrazenie bannera, ktorý požaduje súhlas a obsahuje aj možnosť získania ďalších informácií o práci s osobnými údajmi. Tento je zobrazovaný dovtedy, pokiaľ nie je udelený súhlas, prípadne obsahuje oznámenie, že používaním danej stránky súhlasíte aj so zberom cookies (viď obrázok 4).

V čom sú cookies problematické? Na prvý pohľad nezhromažďujú žiadne tajné alebo výnimočné informácie. Ak však tieto informácie zhromaždíte z viacerých zdrojov (webstránok), môžete začať vytvárať profily užívateľov. Spoločnosti, ktoré sa venujú práve zhromažďovaniu čo najväčšieho množstva informácií o konkrétnych používateľoch a ich následnému predaju, sú tzv. dátoví makléri (angl. data brokers). Dátoví makléri využívajú rôzne techniky na získavanie čo najväčšieho počtu údajov. Ich primárnou aktivitou je získavanie všetkých verejne dostupných informácií o užívateľoch (ako napr. telefónny zoznam a rôzne štátne registre). Dátoví makléri však dokážu získať oveľa väčšie množstvo informácií, ktoré dobrovoľne poskytujeme online a ktoré vytvárame našimi aktivitami na internete.

Za týmto účelom slúži napríklad aj využívanie cookies (tzv. cookies tretích strán – čiže tieto cookies nevytvárajú stránky, ktoré práve navštevujeme, ale vytvárajú ich tretie strany, ktoré stoja mimo vzťah užívateľ – cieľová stránka). Tieto informácie získavajú aj inými formami tzv. ťažením dát (angl. data mining), ktorým sa nebudeme bližšie venovať a ktoré sú väčšinou predmetom obchodného tajomstva daných spoločností.

Americká Federálna obchodná komisia, ktorej úlohou je chrániť spotrebiteľov, v roku 2014 vydala správu detailne popisujúcu fungovanie dátových maklérov. Okrem iného prišla aj so zistením, že tieto spoločnosti zhromažďujú obrovské množstvo rôznorodých informácií. Sú to napríklad:

  • využívanie prezývok a falošných profilov
  • informácie o rodinných príslušníkoch
  • história adries pobytu
  • civilné záznamy (bankroty, zálohy, rozsudky)
  • záznamy z registra trestov
  • informácie z médií
  • informácie zo sociálnych médií (vrátane používateľského mena, URL adresy a zoznamu kontaktov)
  • internetové správanie (ako dlho aké stránky jednotlivec navštevuje)
  • predplatné novín a časopisov
  • preferencie značiek produktov[i]

 

Tieto informácie sú teda zhromažďované z relatívne širokého spektra rozličných zdrojov, vrátane digitálnych stôp zanechávaných aktivitou na internete, využívaním telefónu alebo používaním platobnej karty.  Dátoví makléri následne informácie triedia a pripravujú balíčky, ktoré predávajú  záujemcom o ich služby. Takéto balíčky môžu obsahovať buď agregované informácie rozdelené do rozličných segmentov (ako napr. slobodné mamičky, milovníci zvierat, hazardní hráči), ktoré môžu slúžiť firmám na lepšie cielenie marketingu, prípadne vyhodnocovanie rizikovosti jednotlivcov. Dátoví makléri záujemcom predávajú aj informácie o konkrétnych osobách. Príkladom je predaj informácii o kandidátovi na zamestnanie, o ktoré má záujem oddelenie ľudských zdrojov, ak ide o vysoko platenú pozíciu.

Tip

Ak chcete vedieť presnejšie, aké cookies Vás pri surfovaní na internete prenasledujú, nainštalujte si v prehliadači rozšírenie Disconnect, ktoré Vám dokáže ich zobraziť a zablokovať.

 

 

Zamestnávateľ

Špecifické informácie z internetu a sociálnych sietí sú predmetom záujmu zamestnávateľa – či už ide o súčasné, alebo budúce  zamestnanie. Čo sa týka prebiehajúceho zamestnania, tak existuje viacero spôsobov, ako šírenie nevhodných informácií na sociálnych sieťach (či už vo forme výrokov, alebo fotiek) môže viesť k problémom.

Jednou z najcitlivejších oblastí sú zamestnania v odboroch, ktoré majú určitým spôsobom presah do verejného priestoru a sú pod zvýšeným verejným dohľadom. Príkladom je vyjadrenie vtedajšej moderátorky športového spravodajstva verejnoprávnej RTVS Kristíny Kormúthovej z mája 2014, ktoré sa odohralo na súkromnom profile na sociálnej sieti Facebook a následne rozšírilo v digitálnom priestore, je vyjadrenie. Kormúthová zverejnila status s rasistickým motívom. 

Fb status moderátorky RTVS (zdroj: pluska.sk)

Fb status moderátorky RTVS (zdroj: pluska.sk)

Zverejnenie toho príspevku viedlo k ukončeniu zmluvnej spolupráce zo strany RTVS. To sa udialo napriek tomu, že Kormúthová daný status vymazala a následne sa zaň ospravedlnila. Podobný efekt môže vyvolať zverejňovanie nevhodných informácií na sociálnej sieti aj v prípade menej viditeľných pracovných pozícií – či už sú to nevhodné vyjadrenia o zamestnávateľovi, alebo zverejňovanie fotografií z večierkov počas oficiálneho čerpania pracovnej neschopnosti.

O špecifické informácie publikované na internete a sociálnych sieťach majú záujem aj potenciálni zamestnávatelia. Internetový prehliadač sa v poslednej dobe stal neoddeliteľným nástrojom oddelení ľudských zdrojov pri vyhodnocovaní vhodnosti kandidátov uchádzajúcich sa o prácu. Kybernetické previerky (angl. cybervetting), ktoré zahŕňajú vyhľadávanie kandidátov a predovšetkým prehliadanie ich profilov na sociálnych sieťach, sa stali bežnou praxou. Seba prezentácia kandidáta na sociálnej sieti dokáže potenciálnemu zamestnávateľovi poskytnúť dodatočné údaje, ktoré sa v zaslanom životopise nenachádzajú. Výskum dokazuje, že naše správanie sa na sociálnych sieťach korešponduje s našimi osobnostnými charakteristikami. Sledovanie našich interakcií – ako je napríklad periodicita zmeny profilovej fotky, počet fotiek, ktoré pridávame na sociálnu sieť, prípadne čas strávený na sociálnej sieti – dokážu niektoré rysy – ako napríklad extrovertnosť, neurotický charakter, svedomitosť alebo ochotu - odhaliť.[ii]

Potenciálny zamestnávateľ sa predovšetkým zaujíma o konkrétne výroky a statusy, ktoré môžu naznačiť nevhodnosť kandidáta pre prácu v danom prostredí. Jednýmz príkladov nevhodného výroku, kedy kandidát na sociálnej sieti uvádzal, že “je proti náboženstvám a každému kto v ne verí“, viedol k odmietnutiu jeho životopisu, pretože reprezentant firmy mal pocit, že kandidát je netolerantný.[iii] Podobný efekt môžu mať aj iné verejne dostupné nevhodné vyjadrenia.

Na druhej strane využívanie sociálnych sietí a správna seba prezentácia na nich môže zvýšiť šancu, že sa dostaneme k nám vyhovujúcim pracovným ponukám. Fakt, že takmer každý v súčasnosti využíva rozličné sociálne siete, viedol k zmene praktík personálnych agentúr a spoločností hľadajúcich vhodných kandidátov. Trendom je cielenie pracovných ponúk na pasívnych kandidátov na sociálnych sieťach ako Facebook, prípadne priame oslovovanie na základe profilu na platforme LinkedIn.[iv]

Štátne orgány

Jedným z aktérov, ktorý má záujem o naše online správanie sa, je štát. Vo svetle teroristických útokov, ktoré sa odohrali v Európe v rokoch 2015 a 2016, sa boj proti terorizmu stal jednou s najdiskutovanejších tém vo verejnom priestore. Súčasťou tohto boja sú aj techniky masového sledovania, ktoré v demokratických krajinách praktikujú bezpečnostné služby.

Na rozsah takýchto aktivít upozornil v lete 2013 externý spolupracovník americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) Edward Snowden (viď obrázok 7). V spolupráci s medzinárodnými médiami ako The Guardian, The Washington Post alebo Der Spiegel zverejnil detaily o programoch sledovania obyvateľstva, politikov a firiem zo strany bezpečnostných služieb. Tieto odhalenia zverejnili okrem iného aj fakt, že spoločnosti ako Verizon, AT&T, Google a Facebook spolupracujú s bezpečnostnými službami a sprístupňujú im veľké množstvo dát o svojich používateľoch.

Tieto odhalenia upriamili pozornosť na fakt, že predmetom záujmu štátov sú všetky aktivity a komunikácie, ktoré prebiehajú online. K ním patria aj tzv. metadáta, čiže dáta, ktoré charakterizujú iné údaje, ako napríklad konverzácie. Metadáta môžu byť lokalizačné alebo komunikačné. Tie prvé charakterizujú čas a geografickú pozíciu nejakej aktivity – teda napríklad zaznamenajú čas a pozíciu sprístupnenia nejakej aplikácie na našom telefóne. Komunikačné dáta popisujú komunikácie, teda obsahujú údaje o tom, s kým, kedy a ako dlho komunikujem, napríklad v prípade uskutočnenia telefonického hovoru. Snowdenove odhalenia teda potvrdili, že žiadna aktivita online nie je úplne súkromná a je potenciálne zaujímavá pre bezpečnostný aparát štátu.

Bezpečnostné orgány štátu však nezhromažďujú a netriedia výlučne dáta získané masovými mechanizmami sledovania, ale zaujímajú sa aj o výroky a aktivity vykonané v online prostredí konkrétnymi ľuďmi. V súčasnej dobe najmä v dôsledku vypuknutia migračnej a utečeneckej krízy, ako aj šírením rozličných dezinformácií a úspechu pravicových extrémistických síl, sa internet a predovšetkým sociálne siete, stali miestom šírenia nenávistných prejavov. Takéto prejavy, ktoré podnecujú, hanobia a vyhrážajú sa osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine a podobne, spĺňajú podľa trestného zákona skutkovú podstatu trestného činu.

Príkladom trestného stíhania za výroky uskutočnené v online prostredí, je prípad Dávida Kúrňavu, alias Ctihodného občana. Ten v auguste 2015 na internetovom portáli bazoš.sk zverejnil inzerát, v ktorom sľuboval peniaze za „vyčistenie ubytovne“ pre migrantov v obci Gabčíkovo a za zastrelenie jedného migranta ponúkal odmenu 25 eur (viď obrázok 8). Za túto svoju aktivitu bol obvinený z trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a vo februári 2016 bol odsúdený na podmienečný trojročný trest odňatia slobody a povinnosť podrobiť sa programu sociálneho výcviku.

Prípad Ctihodného občana bol jedným z mála, kedy bolo za podobné výroky začaté trestné konanie. V októbri 2016 bola však v NR SR prijatá novela trestného zákona, ktorá má okrem iného zefektívniť postihovanie výrokov s extrémistickým alebo rasistickým pozadím.

Ostatní jednotlivci

Poslednou skupinou, ktorá sa zaujíma o naše online informácie sú ostatní ľudia. Existuje na to viacero dôvodov, medzi inými je to kyberšikana alebo kybernetická kriminalita. Kyberšikanovanie je novou, technologicky inovatívnou formou šikanovania. Keďže sa odohráva v online priestore, tým pádom oproti klasickému šikanovaniu má určité špecifiká – nie je časovo a priestorovo obmedzené, rýchlo sa šíri a v niektorých prípadoch sa môže diať anonymne.[i] V priestore sociálnych sietí môžu niektoré formy kyberšikanovania pracovať s údajmi, ktorými sa na nich ich obete prezentujú.

Za kyberšikanovanie sú považované rozličné aktivity, ako napríklad zverejňovanie súkromných konverzácií odohrávajúcich sa v online priestore, zverejňovanie nevhodných a zosmiešňujúcich fotografií alebo videí, prípadne fotomontáží, až po zverejňovanie urážlivých alebo zosmiešňujúcich komentárov k nami zverejneným výrokom alebo fotografiám. Všetky takéto aktivity sú zásahmi do nášho práva na súkromie a seba prezentáciu v elektronickom priestore.

ukazka-revengeporn.jpg

Špeciálnou kategóriou kyberšikanovania je tzv. porno pomsta (angl. revenge porn). Je to úmyselné zverejňovanie intímnych fotografií alebo videí na internete alebo inom médiu bez súhlasu dotknutej osoby. Takéto sexuálne explicitné obrázky alebo videá môžu byť vyrobené s vedomím, alebo bez súhlasu ich subjektu. Disponovanie takýmto materiálom môže byť následne použité na vydieranie na vykonávania ďalších sexuálnych aktov, nútenia do pokračovania vzťahu, alebo ako trest za ukončenie vzťahu. Porno pomsta v súčasnosti patrí k dynamicky sa rozširujúcim problémom, v rámci Spojených štátov Amerických s ňou v roku 2016 mali skúsenosť až štyri percentá užívateľov internetu[ii]. Štúdia uskutočnená Cyber Civil Rights Initiative v roku 2015 ukázala, že 90 percent jej obetí sú ženy. Až 61% respondentov výskumu uviedli, že sami vytvorili sexuálne explicitné fotografie a dobrovoľne ich s niekým zdieľali.[iii]

Ďalším fenoménom, ktorý súvisí so zneužívaním osobných údajov v digitálnom prostredí je kyberkriminalita. Je to kriminálna činnosť, ktorá využíva moderné telekomunikačné siete (ako internet) alebo mobilné telefóny. Zahŕňa širokú škálu zločinov, od porušovania autorských práv ilegálnym šírením autorského odkazu až po kyberterorizmus. Bežní užívatelia internetu sa s najväčšou pravdepodobnosťou môžu stať obeťou kybernetickej krádeže alebo krádeže identity.

Kybernetická krádež sa odohráva pomocou taktík tzv. phishingu a pharmingu. Obe tieto metódy majú za cieľ od používateľa získať citlivé údaje, akými sú rôzne heslá, čísla bankových kariet a podobne. Phishing sa zvyčajne vykonáva pomocou zasielania e-mailov alebo instantných správ, ktoré užívateľa presmerujú na falošné webové stránky, ktorých vzhľad je takmer totožný s reálne existujúcimi stránkami (ako napr. webstránka banky) a ktoré následne vyžadujú poskytnutie takýchto citlivých údajov. Pharming je typ kybernetického útoku, ktorý za rovnakým účelom presmeruje prevádzku z určitej webstránky na inú, falošnú stránku. Tá taktiež pôsobí a vyzerá skutočne a vyžaduje vloženie citlivých údajov.

Získanie prístupových mien a hesiel k profilom na rozličných portáloch, prípadne údajov k bankovému kontu alebo kreditnej karte vedie ku krádeži identity. Definíciou krádeže identity je zámerné zneužitie identity niekoho iného, väčšinou za účelom získania nejakej výhody. Cieľom môže byť získanie financií, tovaru a služieb (v prípade získania údajov o bankovej karte) alebo prevzatím niekoho identity v bežnom živote (nabúranie e-mailového účtu). Krádež identity umožňuje aj zdieľanie fotografií citlivých identifikačných dokumentov, akými sú občiansky preukaz, cestovný pas alebo vodičský preukaz. Za krádež identity sa dá považovať aj vytvorenie a využívanie falošného profilu na sociálnej sieti.

Verejné zdieľanie detailných informácií o plánovaných cestách a dovolenkách môže viesť ku krádeži v reálnom svete. Publikovanie detailných informácií o plánovaných cestách na sociálnej sieti zvyšuje pravdepodobnosť vlámania sa do nehnuteľnosti. Štúdia Credit Sesame z roku 2010 zistila, že až približne 78 percent bývalých zlodejov využívalo Twitter, Foursquare a Facebook na identifikovanie nehnuteľností, ktorých majitelia boli neprítomní. To zahŕňalo identifikáciu pomocou statusov so zapnutou geolokáciou (čiže kde sa nachádza majiteľ účtu v čase písania statusu) alebo publikovanie obrázkov, na základe ktorých sa dá určiť kedy je majiteľ v práci alebo na dlhšej dovolenke. Okrem toho takmer traja zo štyroch bývalých zlodejov používalo Google Street View na posúdenie kvality nehnuteľnosti a vyhľadávanie rôznych únikových ciest v susedstve.[i]

 

 


[i] Mike Flacy. Nearly 4 out of 5 of burglars use social networks to find empty homes. Digital Trends, 29. 10. 2011. Dostupné na http://www.digitaltrends.com/social-media/nearly-4-out-of-5-of-burglars-use-social-networks-to-find-empty-homes/

[i] Pre viac informácií o kyberšikanovaní pozri projekt kyberšikanovanie.sk

[ii] New report shows that 4% of U.S. internet users have been a victim of “revenge porn.” Data & Society, 13. 12. 2016. Dostupné na https://datasociety.net/blog/2016/12/13/nonconsensual-image-sharing/

[iii] Celá štúdia Drafting An Effective “Revenge Porn” law: A Draft for Legislators je dostupná na https://www.cybercivilrights.org/guide-to-legislation/

[i] Data Brokers. A Call for Transparency and Accountability. Federal Trade Commission, May 2014. Dostupné na https://www.ftc.gov/system/files/documents/reports/data-brokers-call-transparency-accountability-report-federal-trade-commission-may-2014/140527databrokerreport.pdf

[ii] Agata Blaszczak-Boxe. What Your Facebook Photos Say About Your Personality. Live Science, 5. 8. 2014. Dostupné na http://www.livescience.com/47191-facebook-photos-reveal-personality-traits.html

[iii] Matthew Vincent. How cyber-vetting catches job liars. The Spectator, 16. 5. 2007. Dostupné na http://www.spectator.co.uk/2007/05/how-cybervetting-catches-job-liars/

[iv] Personalisti využívajú sociálne siete na hľadanie nových zamestnancov. Živé, 2. 4. 2016. Dostupné na http://www.zive.sk/clanok/113601/personalisti-vyuzivaju-socialne-siete-na-hladanie-novych-zamestnanco

[i] Number of social network users worldwide from 2010 to 2020 (in billions). Statista. Dostupné na https://www.statista.com/statistics/278414/number-of-worldwide-social-network-users/

[ii] GlobalWebIndex’s quarterly report on the latest trends in social networking. Q4 2016. Dostupné na https://www.globalwebindex.net/blog/gwi-social-globalwebindex-s-quarterly-report-on-the-latest-trends-in-social-networking

[iii] Internet Use and Activities. Eurostat. Dostupné na http://ec.europa.eu/eurostat/en/web/products-datasets/-/ISOC_BDE15CUA /

[iv] Forecast of Facebook user numbers in Slovakia from 2015 to 2021 (in million users) Statista. Dostupné na https://www.statista.com/statistics/568836/forecast-of-facebook-user-numbers-in-the-slovakia/

[v] Marián Velšic. Sociálne siete na Slovensku. Správa z výskumu. Inštitút pre verejné otázky. Bratislava, 2012, str. 4.